Vzťahy prepletené, iné srdce lámeš, kým bojuješ o to svoje, niekto stále žil svoj príbeh a dúfal, kým ty si inde vytváral ďalší, zvláštny kruh, z čoho vznikajú všetky tie boje? Niekto ti priniesol do života zmätok, kým druhý čakal, že s tebou ten jeho bude krajší. Z nádeje sa stane sklamanie, z lásky nenávisť, hnev a útok, dávať lásku neznamená vlastniť, sme predsa slobodní ľudia. Vyčítaš druhému, aký je, lebo krvácaš svoj vlastný smútok, bojíme sa spoznať samých seba, možno preto toľkí ľudia blúdia. Bojíš sa pozrieť do vnútra, pretože to, čo tam je vidieť nechceš, pochovaná minulosť a nevedomá bolesť ležia ticho v prachu, svet ti blíži, lebo si obeťou samého seba a ani o tom nevieš, hľadáš radosť, šťastie a náplň, pritom celý život žiješ v strachu. Pravda o sebe vie občas bolieť, je ľahšie ju nevidieť a ďalej nosiť masku, možno sa bojíš ukázať svoju pravú tvár, možno ju ešte ani sám naozaj nepoznáš. Utekáš pred sebou samým a radšej slepo hľadáš lásku, myslíš si, že ťa zachráni, skutočnosť od ilúzie nerozoznáš.
7. januára 2025 14:58,
Prečítané 427x,
indigomichael,
Nezaradené
Celá debata | RSS tejto debaty